archiv TV

19.10.

Tatiana Dyková: Nesledujem správy, bolo o mne napísaných množstvo lží. Nemám ani sociálne siete, je to pre mňa oslobodzujúce

Tatiana Dyková: S Ondrom Vetchým sa môžeme rozchádzať v politických témach, no v ľudských otázkach si rozumieme Video Zdroj: TV Pravda V snímke Výnimočný stav sa nachádza viacero absurdných scén, spojených najmä s dezinformáciami, na ktorých sa divák pobaví, no zároveň môžu pôsobiť aj desivo, pretože majú dosť blízko k realite. Čo si o tom myslíte? Som rada, že ste ich označili za absurdné – je dobré, že vám tak ešte stále pripadajú. (smiech) Keď nám to bude pripadať normálne, potom už budeme v koncoch. S Ondřejom Vetchým tvoríte vo filme pár, ktorý má dosť špecifický vzťah. Ako sa vám podarilo docieliť takú dobrú chémiu? S Ondrom Vetchým sa poznáme už dlho, párkrát sme spolu natáčali, bývame na jednej ulici. Na množstvo vecí v osobnom živote, ako je napríklad výchova detí, máme rovnaké názory. Sú to dosť zásadné veci. V politických témach sa môžeme rozchádzať, ale to je jedno. Čo sa však týka ľudských otázok či lásky k profesii a divákovi, tam sa zhodujeme. Sú to silné pramene, na ktoré sa s hereckým kolegom môžete napojiť, a potom to určite funguje. Ako sa vám spolupracovalo s Janom Hřebejkom? Skvelo. S Honzom som naposledy točila asi pred 15 rokmi, každý z nás medzitým urobil množstvo práce v divadle i vo filme. Zrazu prišiel niekto, kto je neuveriteľne skúsený, je pevný vo vedení, no zároveň dáva veľkú slobodu všetkým tvorcovským zložkám. Bolo to úžasné natáčanie, za ktoré som bola veľmi vďačná. Výnimočný stav Fotogaléria 6 fotiek +3 Mohli ste na pľaci zapojiť aj trochu improvizácie? Určite, je tam množstvo vecí, ktoré sú improvizované, čo mám veľmi rada. Honza je tomu naklonený, a keď k tomu máte aj spoluhráčov, je to vždy fajn. Jednou z hlavných tém filmu sú médiá a to, nakoľko sa im dá dôverovať, ako sa dajú zneužiť. Máte vytvorený nejaký systém, na základe ktorého posudzujete informácie? Žiadny systém v tom nemám, pretože nie som človek, ktorý by sledoval správy. Nemám vo zvyku otvoriť si pri raňajkách noviny. Vôbec nemám takúto potrebu. O tých najzásadnejších udalostiach v spoločnosti sa rozprávame, niečo potom pochytím. Keď ma to naozaj zaujíma alebo v tom nemám úplne jasno, tak si tú informáciu nájdem. Bavíte sa s herečkou, o ktorej bolo napísaných množstvo lží, takže sa naozaj držím zásady „jedným uchom dnu, druhým von“. Nemáte ani sociálne siete. Keď sa porovnáte s ľuďmi okolo seba, ktorí ich majú, necítite sa možno o čosi slobodnejšie? Ide o uhol pohľadu. Pre mňa je to oslobodzujúce, niekomu sa zdá, že som hlúpa – veď je predsa dôležité mať dennodenný prehľad. Ja mám ale prehľad o tom, ako sa má môj sused, o tom, ako sa cítim ja, ako to vyzerá vonku, že začali kvitnúť snežienky… Množstvo ľudí tento prehľad nemá, ale presne vedia, čo sa deje kdesi na bojisku. Pre mňa je internet niečo, čo ma úplne vysáva, nič mi to nedáva, iba berie. Som takto nastavený človek, a to, že ma niekto má za „hlúpeho Janka“, je mi vlastne úplne jedno. Nedesí vás, ako sa do celého tohto kolobehu zapája umelá inteligencia? Vedú sa napríklad debaty o tom, že jedného dňa nahradia živých hercov, bude im stačiť ich podoba. Viete čo, mám 46 rokov a myslím si, že to tu s tou svojou skutočnou tvárou nejako doklepem. (smiech) A mám aj divadlo, kde to ešte chvíľku potrvá. Ale možno sa dostaneme do situácie, keď budeme zahnaní do kúta, a práve ľudskosť a človečenstvo sa stanú najväčším bohatstvom. Všetko, čo bude vytvorené našimi rukami a srdcom, bude to najkrajšie. Teraz sme v kríze, ktorá sa však môže zmeniť na to najlepšie. Ale možno aj nie. (smiech) No ja som optimistka. V jednom rozhovore ste uviedli, že už nevyhľadávate v postavách blízkosť, aby ste nestratili samu seba. Ako sa od nich zvládate odosobniť? Nie je náročné zabrániť tomu, aby sa na vás niečo z tých intenzívnych úloh nenalepilo? Je to veľmi náročné. Buď sa niekde začne vyučovať duševná hygiena, čo sa zatiaľ veľmi nerobí – a za nás sa to nerobilo vôbec – alebo na to človek musí prísť sám. Začať robiť cvičenia, ktoré vám niekto poradí, alebo si ich upravíte podľa seba a toho, čo vám vyhovuje. Je dobré mať nejaké rituály. Odídem z pľacu, dám si dole kostým, predýcham to, otvorím dvere od domu a už som Táňa. Deti sú na to úplne najlepšie. Keď ste herečka a máte rodinu, je to jednoduchšie, pretože deti vás neustále vťahujú do prítomného okamihu. Preto som si zaobstarala tri. (smiech) Nie, žartujem. Pre mňa to takto vždy fungovalo, človek to však musí robiť vedome, musí na to myslieť. Keď veľa natáčate, robí to galimatiáš.

Více o Tatiana Dyková

Přečtěte si celý článek