Súdobý príbeh z prostredia stavby diaľkových elektrických vedení zachytáva život a prácu partie montérov, ktorí prišli do horskej dediny elektrifikovať miestne družstvo. Filmová adaptácia divadelnej hry Ľudovíta Filana A bolo svetlo.

Herec. Hrával ochotnícke divadlo a už v 15 rokov získal svoje prvé divadelné angažmá v Stredoslovenskom divadle vo Zvolene. V roku 1950 sa stal členom Slovenského národného divadla v Bratislave a v roku 1952 absolvoval Odborný divadelný kurz pri Štátnom konzervatóriu. Patril medzi výrazných predstaviteľov komediálnej línie psychologického realistického herectva a jeho zmysel pre situačnú komiku vynikol v divadelných hrách Kocúrkovo, Štyria grobiani, Meštiak šľachticom, Revízor, Tartuffe, Višňový sad, Na skle maľované, Žobrácke dobrodružstvo. S filmom spolupracoval už od roku 1953, s televíziou od roku 1958. Venoval sa aj dabingu a rozhlasovej tvorbe. Vytvoril množstvo nezabudnuteľných filmových i televíznych postáv. Debutoval epizódnou úlohou v budovateľskom filme Mladé srdcia [r. V. Kubásek, 1952]. V českých filmoch režiséra Karla Kachyňu Dnes večer všechno skončí [1954] a Ztracená stopa [1955] stvárnil postavy slovenských vojakov. S režisérom Jánom Lackom spolupracoval na divácky úspešných filmových komédiách Šťastie príde v nedeľu [1958] a Skalní v ofsajde [1960], s Martinom Hollým na filme Havrania cesta [1962]. Väčšie filmové príležitosti dostal v 70. rokoch vo filmoch Zajtra bude neskoro [r. M. Ťapák, 1972] a Veľká noc a veľký deň [r. Š. Uher, 1974]. Aj napriek svojej veselej povahe bol veľmi citlivým človekom. Zomrel tragicky počas liečenia v psychiatrickej liečebni v Pezinku. (autor: R. Šmatláková, 2009)

Herec. Vyštudoval herectvo na Štátnom konzervatóriu v Bratislave [1940-44] a už počas svojich štúdií sa stal členom činohry Slovenského národného divadla. Za 50 rokov svojho divadelného účinkovania stvárnil viac ako 150 dramatických i komediálnych postáv v divadelných hrách domácich i svetových autorov - Sofoklovho Oidipa, Shakespearovho Othella, Galéna v Čapkovej Bielej nemoci, Rogožina v Idiotovi, Kenta v Kráľovi Learovi, Cléanta v Lakomcovi, Miška v Tajovského Ženskom zákone a i. Venoval sa aj divadelnej a televíznej réžii a patril medzi obľúbených rozhlasových a televíznych hercov. Jeho filmová tvorba je nerozlučne spojená so začiatkami slovenskej kinematografie. Už v roku 1946 sa objavil po boku Paľa Bielika v jednej z hlavných úloh v prvom slovenskom hranom povojnovom filme Varuj...! [r. M. Frič]. Veľké herecké príležitosti dostával v slovenskom i v českom filme - Bílá tma [r. F. Čáp, 1948], Čertova stena [r. V. Wasserman, 1948], Katka [r. J. Kadár, 1949], Priehrada [r. P. Bielik, 1950]. Medzi jeho najvýznamnejšie herecké úlohy patrí postava Floriša Zobača vo filme režiséra Jiřího Krejčíka Frona [1954], postava šoféra Mikiho Polievku vo filme Jiřího Menzla Kdo hledá zlaté dno [1974], ale predovšetkým spolupráca s režisérom Ladislavom Helgem na filmoch Velká samota [1959] a Stud [1967]. Hlavnú postavu montéra Vinca Petráša si zahral aj v hranom debute režiséra Martina Hollého Havrania cesta [1962] a baču Goliana v Zacharovom filme Očovské pastorále [1973]. Za svoje herecké umenie získal množstvo filmových i televíznych ocenení. Do povedomia detských divákov sa dostal ako dedo Jozef z televízneho seriálu Bambuľkine dobrodružstvá [r. J. Lihosit, 1982]. Ako pedagóg pôsobil na bratislavskom konzervatóriu [1947-51] a na Divadelnej fakulte VŠMU [1951-61]. (autor: R. Šmatláková, 2010)

Herec. Po skončení štúdia herectva na VŠMU v Bratislave [1957] začínal v Armádnom divadle v Martine a od roku 1959 bol členom činohry SND v Bratislave. O univerzálnosti a tvárnosti jeho herectva svedčí tematická i žánrová rozmanitosť jeho postáv. Od začiatku 60. rokov účinkoval vo viac než 40 hraných filmoch. Po epizódnych úlohách vo filmoch Na pochode sa vždy nespieva... [r. F. Kudláč, 1960] a Skalní v ofsajde [r. J. Lacko, 1960] si zahral hlavnú úlohu študenta herectva Majera vo filme Jána Lacka Vždy možno začať [1961]. Medzi jeho najvýznamnejšie a najznámejšie filmové úlohy patrí postava väzňa koncentračného tábora a bývalého boxera Komínka vo filme Petra Solana Boxer a smrť [1962], montéra Slameňa v režijnom debute Martina Hollého Havrania cesta [1962], rybára Richardusa v Bielikovom historickom filme Majster kat [1966], rezbárskeho tovariša Krištofa vo filme Skrytý prameň [r. V. Bahna, 1973], horolezca Pirina vo filme Medená veža [r. M. Hollý, 1970], vinára Urbana Habdžu v televíznej trilógii Červené víno [r. A. Lettrich, 1972] a včelára Sama Pichandu v Jakubiskovej ságe Tisícročná včela 1-2 [1983]. Za filmy Boxer a smrť a Havrania cesta získal ocenenie Trilobit 1963, za film Deň, ktorý neumrie [r. M. Ťapák, 1974] cenu pražských divákov Melpomené 1975, niekoľkokrát sa stal víťazom čitateľskej ankety časopisu Film a divadlo o najpopulárnejšieho herca roka. Od roku 1966 sa objavoval aj v českých filmoch - Romance pro křídlovku [r. O. Vávra, 1966], Oáza [r. Z. Brynych, 1972], Známost sestry Aleny [r. M. Hubáček, 1973], Za humny je drak [r. R. Cvrček, 1982] a i. V rokoch 1984-90 sa venoval pedagogickej činnosti na VŠMU v Bratislave. Po roku 1989 vstúpil do politiky, dve volebné obdobia bol poslancom Slovenskej národnej rady a pôsobil ako podpredseda Výboru SNR pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport. V roku 2004 získal štátne vyznamenania Kríž prezidenta SR II. stupňa a Rad Ľudovíta Štúra II. triedy. (autor: R. Šmatláková, 2009)

Anna Grissová, Anton Wieder, Arnošt Šebesta, Hana Bučinská, Hana Grissová, Igor Čillík, Ján Pallo, Ľudovít Greššo, Margita Žemlová, Martin Hollý st., Martin Miklánek, Ondrej Vandlík, Teodor Piovarči, Věra Galatíková